Od histórie k súčasnosti za jeden deň

Kto by povedal, že z roku 1392 sa dá plynule a navyše pohodlne autobusom prejsť až do 21. storočia za necelý jeden deň? Vyskúšali si to žiaci 3. ročníka presne 10. októbra, kedy sa pod vedením p. prof. Šútorovej a Fedorovej vydali na zaujímavú exkurziu. Hoci sme vyrazili smerom k Nitre, naša prvá zastávka bola o niečo skôr – v Oponiciach.

Čo je zaujímavé na tejto malej dedinke? Oddávna bola sídlom šľachtickej rodiny Apponyiovcov, ktorej sú obyvatelia dedinky vďační nielen za názov, ale aj za krásny kaštieľ (z r. 1392) – dnes luxusný hotel – a unikátnu barokovú knižnicu. Práve tá sa stala objektom nášho záujmu. Na trištvrte hodinu sme sa ocitli v nádhernej drevenej miestnosti (s prívlastkami slovenský Oxford alebo pre deti skôr slovenský Rokfort) a celkom dobrovoľne sme sa nechali vtiahnuť do jej histórie. Zanietený správca knižnice p. Králik (zároveň hlavný iniciátor návrtu knižnice do Oponíc) nám históriu knižnice vyrozprával ako pútavý príbeh a veru bolo čo počúvať, bolo sa čomu čudovať!  Obdivovali sme niekoľko tisíc kníh dýchajúcich históriou. Medzi nimi sa dali nájsť cenné inkunábuly z čias Johanna Gutenberga, pôvodné vydania najznámejších svetových diel, cestopisov, vedeckých dokumentov, ale aj dobové fotografie či portréty majiteľov kaštieľa. Mohlo by sa zdať, že toto miesto je zaujímavé len pre historikov, vedcov, archivárov, teda ľudí, ktorí vedia oceniť cenné informácie naservírované vo vzácnom obale. Ale pretože  Aponyiovci boli veľmi obľúbení a poznali sa s významnými ľuďmi po celom svete, mali sme možnosť počuť príbehy slávnych ľudí, ktorí sa v istom okamihu ocitli za múrmi kaštieľa a nezmazateľne sa tak zapísali do jeho kroniky.  Napríklad príbeh istého maharadžu z Patialy, promenádujúceho sa po Oponiciach so svojím exotickým sprievodom, alebo slávnej speváčky a tanečnice Josephine Baker, tancujúcej priamo na biliardovom stole, či príbeh bohatého Thomasa Cardezu, ktorý patril k jedným z mála zachránených pasažierov potopeného Titanicu. Nemožno nespomenúť návštevy členov prezidentskej rodiny Roosweltovcov v Oponiciach a mnohých ďalších.

Dozvedeli sme sa aj o tom, že ako sa menila história našej krajiny, tak sa  menila aj tvár kaštieľa a tiež knižnice. Po období rozmachu nasledoval pád….To je však na dlhé rozprávanie.

Treba ešte dodať, že knižnica je zadarmo prístupná všetkým, ktorí sa rozhodnú hľadať informácie na stránkach starých múdrych kníh. No povedzte, nemáte chuť pohodlne sa usadiť v starodávnom kresle, natiahnuť si biele rukavičky a otvoriť starú voňavú knihu s nevšedným osudom? Z Oponíc sme sa dostatočne nasiaknutí históriou pohli ďalej – do Nitry. Našou druhou zastávkou bolo obľúbené Divadlo A. Bagara. Hra, ktorá nás prudko vrhla späť do 21. storočia,  mala názov DNA a napísal ju súčasný britský autor Dennis Kelly. (Hra DNA je jednou z maturitných otázok  v Británii.) Témou tejto divadelnej hry bol všadeprítomný problém šikanovania medzi mladými. Autor sa prostredníctvom príbehu zamýšľa nad tým, čo je jednotlivec schopný urobiť pre dobro skupiny a akú cenu má v súčasnosti ľudský život. Veľmi rýchlo sa odvíjajúci dej so situáciami plnými napätia a emócií nás celé predstavenie nútil  pozorne vnímať a zároveň uvažovať nad každou situáciou, ktorá sa odohrávala tesne pred našimi očami.  Drsný, ale hlboko realistický príbeh sa aj napriek malej nádeji na pozitívnu zmenu skončil tragicky pre všetkých hrdinov. (Nie tak, ako sme obyčajne zvyknutí najmä z filmovej produkcie pre mládež.)  Dostatočný dôvod na zamyslenie…

Mladá generácia nitrianskych hercov sa postarala skutočne o výborný umelecký zážitok. Ten bol umocnený aj zaujímavou scénou, ktorú tvoril opustený dom v lese. Tam sa hrdinovia – študenti jednej školy schádzali, kuli plány, hľadali si miesto v skupine často na úkor iného z nich, obnažovali temné stránky svojich charakterov, až spoločne dospeli k zločinu.
Po predstavení sa divákom z pódia prihovoril psychológ, zhrnul hlavné body hry, čím nám pomohol vyznať sa v spleti náznakov, ktoré sme možno dostatočne nepochopili. Jeho príhovor bol však aj výzvou k nám všetkým, aby sme pred niečím podobným nezatvárali oči.

A čo dodať na záver? Známe: „… a potom sme nasadli do autobusu …?“. Nie, žiadne klišé, lebo ani táto exkurzia nebola žiadnym klišé. Spojila viaceré témy z predmetov SJL a UMK. A splnila svoj cieľ: obohatiť vedomosti, vzbudiť úctu k histórii, ku kultúre, ponúkla hlboký estetický zážitok, prinútila zamyslieť sa nad prítomnosťou a, samozrejme, dala možnosť stráviť s príjemnými ľuďmi veľmi zaujímavý deň.

Anna Šútorová, VII. D