Veni, vidi, vici (teda takmer)!

Termín každoročne organizovanej exkurzie do NR SR sa nám trošku posúval, ale nakoniec sa nám ju 5. 2. 2015 podarilo uskutočniť.  Pani profesorky nás dopredu oboznámili s presným programom, no napriek tomu sme v Bratislave zažili niekoľko prekvapení.

V úvode sme všetci prešli prísnou kontrolou strážnej služby NR SR a po nej sa nám už venovala pracovníčka parlamentu. Zaujímavo a veľmi podrobne nám prerozprávala históriu vzniku NR, ukázala nám vystavené štátne symboly, krásne Brunovského obrazy. Pridala tiež informácie o tom, ako to prebieha v rokovacej sále. Potom nás zaviedla na balkón pre návštevníkov a novinárov a my sme sa tešili na najočakávanejší bod našej exkurzie. Chceli sme vidieť politikov pri práci, chceli sme ich počuť diskutovať. Lenže realita bola iná!

Prísny ochrankár sa postaral o to, aby sme si posadali do kresiel a nepriblížili sme sa pritom k zábradliu. „Stoličkovú kauzu“ majú ešte zrejme všetci v čerstvej pamäti. K zábradliu pustil iba pani profesorku a tá nám potom vo fotoaparáte ukázala takmer prázdnu rokovaciu sálu. Situácia sa zmenila o pár minút a na pár minút. O 11.00 sa hlasovalo a my sme podľa displeja zistili, že odrazu je pod nami 138 poslancov. Smutne sme si prezerali luster, predsedu parlamentu a zaujali nás aj gestá pani podpredsedníčky, ktorá naznačovala, ako treba hlasovať.

Ďalším bodom programu bola beseda s pánom poslancom Martinom Fedorom. Najskôr nám priblížil svoju prácu, vysvetlil nám legislatívny proces a potom  pohotovo odpovedal na naše otázky, dokonca nám aj porozprával o svojej ceste k politike. Bolo ale vidieť, že je pracovne vyťažený, a tak nezostal čas ani na spoločnú fotografiu. V tomto ho rád zastúpil pán poslanec Jozef Mikloško, ktorý má známych v Partizánskom a veľmi priateľsky si s nami podebatoval.

Nadišiel čas opustiť tieto dôležité priestory a nedalo sa! Vchod zablokovali nahnevaní občania s množstvom transparentov a volali na nás, aby sme ich podporili. Tak toto v pláne nebolo! Škoda, že potom pre nás vytvorili koridor. Čo sa dialo ďalej, vieme už len od novinárov, prebudených protestom z letargie, ktorej sa oddávali na chodbách parlamentu.

Poslednou zastávkou bola Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Vedeli sme, že si tu pomocou prednášky zopakujeme maturitnú otázku o činnosti inštitúcií EÚ a očakávali sme nejakú nudnú prezentáciu. A zase prekvapenie. Tento raz príjemné. Prezentácia bola trefná, akčná a zaujímavá, rovnako ako sprievodné slovo prednášajúcej. To, či sme dávali pozor, si následne formou testu chceli preveriť naši hostitelia. A teraz sme zase prekvapili my. Nielenže sme súťažiť chceli, ale sme aj všetko vedeli! Čo na tom, že vyhrali tretiaci a my maturanti sme obsadili druhé a tretie miesto, podstatné je, že sme na tejto akcii zažili všeličo zaujímavé a neočakávané.

Za všetkých Zuzka, Janka, Erik, Petra, Roman, Táňa a Katka