Za vedou a poznaním

… aj takto sa dá stručne charakterizovať poznávací zájazd, ktorý sme pripravili a absolvovali s našimi žiakmi zhruba pred rokom. V spolupráci s Asociáciou pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) a Hvezdárňou v Partizánskom – Malých Bieliciach sme navštívili Švajčiarsko a plní očakávaní doslova hltali všetky ponúkané informácie.

Poďme ale po poriadku. Niekedy v októbri 2010 sme dostali ponuku od p. Vladimíra Meštera, riaditeľa hvezdárne, absolvovať poznávací zájazd, ktorého hlavným cieľom bol CERN – Európska organizácia pre jadrový výskum. Niekoľko týždňov sme dohadovali podrovnosti a na novembrovom rodičovskom združení sme poskytli rodičom prvú informáciu. Záujem zo strany žiakov bol obrovský a za dva dni sme mali plný autobus.

Potom nasledovalo hľadanie sponzorov. Hoci účastníci si zájazd hradili v plnej výške, mali sme záujem poskytnúť im niečo nad rámec obsahu zájazdu. Neboli by sme sa zaobišli tak bez podpory školy, ako aj podpory primátora p. Jozefa Božika a mesta Partizánske. Aj niekoľkí podnikatelia prispeli na skvalitnenie zájazdu.

Ďalším problémom bol posúvajúci sa termín odchodu, ktorý sa nakoniec ustálil na polovicu mája – termín maturitných skúšok. Vďaka p. zástupkyni Eve Jakubíkovej, ktorá poprehadzovala niektoré termíny, sme mohli na zájazd vziať aj čerstvých maturantov. Nakoniec nás cestovalo 47 a dvaja sprievodcovia z AMAVET-u.

Mnohí sa viac ako na CERN tešili na polytechnické múzeum/výstavu Technorama vo Winterthure. Obrovská budova (predstavte si hádzanársku halu v Partizánskom) s tromi poschodiami a ďalšími priľahlými špecializovanými laboratóriami bola plná experimentov z mnohých oblastí prírodných vied. Čo však bolo najpodstatnejšie – všetko sme mohli brať do rúk, skúšať, hrať sa, prísť na princíp fungovania, fotografovať a filmovať. Mohli sme stráviť celý čas v jednej expozícii, alebo rýchlo obehnúť všetky (to sa nedalo stihnúť). Mnohí sa hrali s mydlovými bublinami, sledovali sme obrovské elektrické výboje, hrali sme sa so svetlom a farbami, riešili hlavolamy, snažili sa rozlúsknuť teóriu chaosu Niektorí hrali myšlienkový futbal, svojimi pohybmi ovládali počítače, iní sledovali seba a ostatných na monitoroch v infračervenom a ultrafialovom svetle. Vytvárali sme vlny a víry, prelievali kvapaliny, stavali mosty…

Bolo toho strašne veľa a čas neúprosne letel. Hoci sme chceli ešte ostať, museli sme pokračovať v ceste do Ženevy.

Druhý deň ráno nás čakala návšteva GLOBE – obrovskej drevenej gule, ktorú Švajčiari použili na jednej zo svetových výstav EXPO. V miestnosti s množstvom gúľ a oddychových kresiel-vajíčok sme videli úžasnú videoprojekciu o evolúcii vesmíru a energii. Množstvo interaktívnych panelov v netradičnom tvare gúľ nám poskytlo informácie o komplexe CERN, kam sme sa chystali popoludní.

Potom sme prešli cez ulicu (mimochodom, vodiči sú tu veľmi ohľaduplní, a pred prechodom pre chodcov vám dávajú prednosť s poriadnym predstihom a nemajú problém počkať) a nazreli sme do expozície Microcosm. Tu sme videli modely rôznych experimentov zameraných na detekciu častíc a žiarení, porovnávanie rozmerov a vzdialeností od svetelných rokov po nanometre. Našli sme modely niektorých častí urýchľovača, ba dokonca sme sa mohli úplne zblízka na prvý server, ktorý dal základ dnešnému internetu.

Program bol nabitý a nás čakal jeden z vrcholov exkurzie: Palác národov – európske sídlo OSN. Po niekoľkonásobných prehliadkach sme sa dostali do komplexu budov a rokovacích miestností. Mali sme šťastie, práve neprebiehalo žiadne rokovanie, tak nás slovenská sprievodkyňa (pracovníčka slovenskej misie pri OSN) previedla všetkými rokovacími sálami. Zahrnuli sme ju otázkami na všetky možné témy. Dozvedeli sme sa, ktoré orgány OSN majú sídlo v Ženeve, aké rokovania sa pripravujú, kto sa ich zúčastňuje, ako sa možno dostať do misie pri OSN, ale aj to, kto zdobil jednotlivé sály, odkiaľ pochádza to množstvo darov, ktoré sme videli na chodbách budov…

Tu si dovolím malé odbočenie. Okrem sprievodkyne nás všade sprevádzala aj členka ochranky objektu. Černoška, ktorá určite nevedela slovensky. Niektorí naši študenti našli odvahu a využili svoje jazykové znalosti. Plynulou angličtinou, z čoho bola najprv prekvapená a potom potešená, jej naši žiaci kládli rôzne otázky týkajúce sa organizovania bezpečnosti a chodu komplexu, na ktoré, rovnako anglicky, odpovedala. Možno teda povedať, že zájazd splnil aj ďalší cieľ – využitie cudzích jazykov.

Po ukončení prehliadky OSN sme s opäť vrátili do CERNu. Začali sme obedom. Mnohí boli azda v najväčšej jedálni a vyberali si z najväčšieho množstva jedál.

Popoludní si nás pod ochranné krídla prevzal český pracovník CERNu Tomáš Kubeš, ktorý nás spolu so svojimi ďalšími kolegami sprevádzal. Najskôr sme absolvovali prednášku o vzniku a poslaní tohto veľdiela spojenú s prezentáciou a potom sme sa rozdelili na niekoľko menších skupín. To preto, aby sme mohli vidieť viac a pritom neovplyvňovali chod a bezpečnosť komplexu. Keďže urýchľovač bol v plnej prevádzke, do podzemia sme sa nedostali. To je možné iba pri odstávke.

Videli sme (spoza skla) jedno z riadiacich stredísk, v ktorom sedeli asi dve desiatky operátorov ustavične sledujúcich veľké monitory, na ktorých boli online zobrazované dáta z procesov prebiehajúcich v urýchľovači.

Mimochodom, vedeli ste, že dátový tok je tak obrovský, že v CERNe by ste dáta museli na CDčka zaznamenávať rýchlosťou cca 700 MB/s (1 disk za sekundu)? Keby sme postavili všetky CD na seba, už by siahali až na Mesiac a späť.

Potom sme sa presunuli do Centra testovania magnetov. Veľké laboratórium, kde sa skúmajú a upravujú návrhy urýchľovacích magnetov, ich konštrukčné riešenie a hlavne bezpečnostné systémy. Pri prvotnom spustení urýchľovača došlo k viacerým poruchám, na ktoré našli riešenie práve v týchto laboratóriách. Videli sme ukážky supravodivých materiálov, porovnávali sme prierezy bežných vodičov a tých použitých v urýchľovači, dozvedeli sa niečo o chladení celej sústavy a pod.

Pri návrate nám pán Kubeš ešte povedal, ako sa možno v CERNe zamestnať. Priamo na stránke si nájsť voľnú pracovnú pozíciu, poslať žiadosť s potrebnými prílohami a čakať, že sa na vás usmeje šťastie. Druhom možnosťou je prísť ako študent vysokej školy technického zamerania na letnú stáž – akúsi prázdninovú školu, počas ktorej ste priradený k niektorému vedeckému pracovníkovi. Ten vám zadáva úlohy, na ktorých potom pracujete. No a po skončení kurzu sa vraciate späť do školy, ale ak ste sa osvedčili, možnosť dostať pracovné miesto v CERNe je omnoho väčšia. Cudzie jazyky sú tu samozrejmosťou…

Večerný bol viac-menej oddychový: prehliadka historického centra Ženevy a voľný program, ktorý mnohí využili návštevou McDonaldu a potom hraním veľkého šachu v parku Reformistov.

Posledný deň ráno sme nastúpili opäť do autobusu a vydali sa na spiatočnú cestu. čakala nás ešte prehliadka hlavného mesta Švajčiarska – Bernu.

 Zaparkovali sme neďaleko turisticky atraktívneho miesta so živými symbolmi Švajčiarska – medveďmi. V nádhernom letnom počasí sme absolvovali prehliadku historického centra: orloj Zytglosse, najznámejšia ulica Marktgasse, prešli sme sa po obrovskej tržnici, kde sa predávali výlučne produkty z vlastných záhrad a sadov. Neďaleko sme videli švajčiarsku národnú banku a zamierili sme k múzeu Alberta Einsteina, ktorý v práve v Berne vytvoril svoju Teóriu relativity.

Na každého doľahla únava a pri oddychu na chodoch múzea zrazu žiaci začali spievať Slovenskú štátnu hymnu. Spravili sme si taký malý kúsok Slovenska tisíc kilometrov od domova.

Slovenská hymna

V múzeu sme našli nielen historické predmety so života Einsteina a jeho rodiny, ale aj vysvetlenie niektorých poznatkov relativity, rýchlosti svetla a i. Záver patril tradičnej slovenskej nákupnej horúčke. Niektorí kupovali lacné oblečenie, iní pravú švajčiarsku čokoládu, ďalší zasa suveníry pre seba a svojich blízkych. Čakala nás už len dlhá 12-hodinová cesta na Slovensko.

Návratom sa však exkurzia neskončila. Bolo treba všetky fotky, videá a hlavne poznatky uložené v hlavách zosumarizovať a roztriediť skôr ako sa na ne zabudlo. Preto boli všetci žiaci rozdelení do malých skupiniek a každá skupinka spracovala určitú časť zájazdu v prezentácii. Niektorí svoje práce prezentovali pred spolužiakmi na hodinách, no všetci spoločne sme spravili záverečný výstup v telocvični pred žiakmi viacerých tried a o deň neskôr aj pre širokú verejnosť z mesta. Do hvezdárne prišli hlavne rodičia a príbuzní a mohli sa na vlastné oči presvedčiť, čo všetko ich deti videli, zažili a aké zaujímavosti počas poznávacieho zájazdu objavili.

To je všetko. Vlastne nie je.

V školskom roku 2012/2013 chceme opäť zorganizovať túto exkurziu. Pred rokom sme mnohých nemohli vziať pre  nedostatok miesta v autobuse. Možnosť teda chceme dať aj ďalším žiakom, prípadne kolegom a rodičom. Veríme, že záujemcovia sa nájdu. Tak čo, pridáte sa?