Exkurzia do Banskej Štiavnice

V utorok sme sa my, naša trieda (3.D), zúčastnili exkurzie do Banskej Štiavnice. Ráno sme nastúpili do autobusu a po asi hodine a štvrť, úspešne dorazili na miesto.

Našou prvou zastávkou je baňa, z ktorej sa pred štyridsiatimi rokmi stalo banské múzeum, a hoci sa v nej už nič neťaží, prehliadka zaujme skutočne všetkých. Aj keď prší, s radosťou vystupujem z autobusu, jednak preto, že ma zaujalo už len vykuknutie cez okno, dvojak preto, že môj žalúdok veľmi neobľubuje cestu cez hory. Pri pohľade na staré banské budovy a hmlu, z ktorej vytŕčajú ihličnany, mám pocit, že som sa ocitla kdesi v minulosti.

Po istom čase strávenom v budove, v ktorej baníci kedysi hlásili príchod a spoločne sa modlili za úspešný návrat na povrch, si oblečieme plášte, na hlavy nasadíme prilby a s lampášmi v ruke nasledujeme nášho sprievodcu do štôlne Bartolomej. Tam na nás čakajú úzke aj širšie chodby, niekoľko strojov, ktoré sa používali kedysi aj dnes a to všetko dopĺňa sprievodca vtipným výkladom. Keď nám vysvetľuje, čo znamená banský mesiac, len málokto sa ubráni smiechu.

To, že baňa nie je ani zďaleka taká prázdna, ako by sa na prvý pohľad zdalo, zistím, keď nám priamo nad hlavami preletí netopier. Kto vie, čo si o našom splašenom vreskote myslí? Stojíme uprostred malej miestnosti v podzemí, spoločnosť nám robí gápeľ, ktorý kedysi fungoval na konský pohon. Sprievodca sa nás pýta, kedy sme naposledy zažili absolútnu tmu. Okamžite pochopím jeho otázku, a tak, hoci zhasne svetlá v celej bani, zostanem pokojne stáť a rozmýšľam, či existuje šanca, aby si moje oči zvykli a ja som niečo videla. Priznávam, som úplne očarená, dokonca mám pocit, akoby som bola ponorená v čiernej kvapaline. Po skončení prehliadky vrátime plášte, prilby a lampáše a nasadáme do autobusu.

Druhou zastávkou je mineralogické múzeum s nedávno pristavenou geobádateľ

ňou, ktoré leží priamo v centre Banskej Štiavnice. Rozdelíme sa na dve skupiny a ja sa vyberiem s tou svojou do geobádateľne.

V miestnosti je malý stolík s množstvom minerálov. Rovnako ako ostatní, si jeden vyberiem. Milý pán sprievodca rozpráva, čo budeme robiť. Ukazuje nám brúsku so šiestimi kotúčmi, tri na brúsenie, tri na leštenie. Okamžite sa okolo nej zbieha skupinka chalanov a mne je jasné, že sa tak skoro na rad nedostanem. Ponuka pokúsiť sa vybrúsiť si jeden-dva z minerálov a potom si ho zobrať domov znie naozaj lákavo. No konečne, ako posledná sa dostávam k brúske. Sebavedomo brúsim, výsledok však nie je celkom taký, ako som chcela. Práca klenotníkov rozhodne nie je med lízať. Opäť sa raz prejavuje moja netrpezlivosť, som rada, že sú aspoň tri steny ako-tak hladké.

Po drevených schodoch schádzame dole do múzea. Expozícia minerálov je skutočne impozantná. Veľké, malé, farebné i na prvý pohľad celkom obyčajné… každý geológ by si prišiel na svoje.

Hľadám krištáľ z oblasti Hornej Vsi, jasné zadanie pani profesorky Vyskočilovej. Vidím ho! Teda skôr hradbu tiel mojich spolužiakov okolo neho. A už nás volá milá pani do miestnosti s gaučom a televíziou. Srdce mi poskočí, vidím knižku od môjho obľúbeného slovenského spisovateľa Juraja Červenáka, ktorý je rodákom zo Štiavnice. Je tam len tak položená. Nemám čas listovať v nej, pretože nám už pustili dokument o Štiavnickom stratovulkáne a o samotnom vzniku okolia mesta. Je v 3D, tak mám na nose okuliare. Stratovulkán zapríčinil vznik rôznych hornín, vďaka čomu bola Štiavnica významným banským mestom.

Potom všetkom už iba nakupujeme nepotrebné suveníry, užívame si zaslúženú hodinku voľna, ktorá - teda aspoň nám hladným - padne veľmi vhod a nasadáme do autobusu.

Ak teda niekedy pôjdete, napríklad do Vyhní, zdvihnete oči z cesty a zistíte, že ste neďaleko Banskej Štiavnice, neváhajte odbočiť a urobiť si pekný výlet. Okrem zaujímavých múzeí ponúka mesto aj množstvo historických pamiatok a všetkého možného i nemožného, na čo si pomyslíte.

Ďakujem za pekný deň.

Emma Madziová, 3.D