Mentorský program Lead-up

Keď som pred časom využil možnosť zapojiť sa do mentorského programu Lead-up, nemal som presnú predstavu, čo mi tento krok prinesie. Uplynul viac ako rok a za ten čas som sa naučil mnohé veci z prostredia podnikania a spoznal som veľa zaujímavých ľudí. Jedným z nich je aj môj mentor Dušan Duffek, ktorý bol veľmi ochotný a našiel si čas na krátky rozhovor.

Marek: Dušan, ako by si charakterizoval to, čo robíš?

Dušan: V prvom rade podnikám. Nech už znie práca v startupe akokoľvek komplikovane, je to stále klasické podnikanie. Rád pomáham ľuďom, či už mladým alebo starším, posúvať sa ďalej. Vždy sa pri tom aj niečo naučím. Som spoluzakladateľom  0100 Ventures, v rámci neho máme rozbehnutý medzinárodny co-working 0100 Campus. Organizujeme investorské konferencie po celej Európe pod názvom 0100 Conferences. V rámci projektu 0100 Innovations sa snažíme pomáhať rozbehnutým firmám myslieť trošku viac startupovo. (Úsmev). Som tiež spoluzakladateľom neziskovej organizácie SlovakSTARTUP. Jej cieľom je predovšetkým vytvárať digitálny obsah o všetkých a o všetkom, na čo môžeme byť na Slovensku hrdí, a šírime ho do celého sveta. Okrem toho spájame ľudí so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Je to taký prijemný projekt, pomáhame ním mladým, ale aj zabehnutým startupistom, aby sa trošku zviditeľnili v zahraničí. V neposlednom rade som spolu so svojím spolužiakom z Cambridge rozbehol ďalší  startup na Cypre, dúfam, že sa odtiaľ rozšíri aj do ďalších krajín.

M: Zlepšujú sa podmienky pre začínajúce firmy na Slovensku?

D: Myslím si, že áno. Je to síce beh na dlhé trate, ale ak sa pozrieme, kde sme boli pred pár rokmi, určite tu cítiť pokrok. Som zástanca toho, aby si ľudia, ktorí chcú niečo zmeniť, vyhrnuli rukávy a pustili sa do zmeny sami.  Privítal by som, ak by vláda vytvorila lepšie podmienky na podnikanie. Dnes sa vždy nájde dôvod, prečo niečo nejde. Nehľadajú sa možnosti, ako by sa to dalo. Myslím si,  že iba tvrdou prácou sa posunú ľudia, firmy a celá spoločnosť vpred.

M: Sám si študoval na Slovensku i v Británii. Aké sú podľa teba hlavné rozdiely medzi slovenským a britským vysokoškolským štúdiom?

D: Rozdiely vidím najmä v prístupe k študentom a v ich motivácii. V oboch krajinách sú výborní študenti, kvalitní profesori a vyučujúci. Zlom nastáva vtedy, keď má profesor odovzdať trošku viac, ako sa od neho požaduje. Či už je to jeho voľný čas po vyučovaní, ktorý profesor v Británii nemá problém venovať svojim študentom, alebo individuálny prístup k študentovi a rozvoj jeho potenciálu. To sú veci, ktoré na Slovensku málo vídať. Je mi jasné, že náš systém tak nie je nastavený, a ani sa nečudujem, že to tak nefunguje. Veď prečo by mal profesor obetovať svoj voľný čas, keď je jeho plat poddimenzovaný? Ako môže mať k svojim študentom individuálny prístup, keď ich má vo svojej triede/krúžku tak veľa? Myslím si tiež, že na slovenských vysokých školách je príliš veľa ľudí, ktorí tam nepatria.  To je však téma na samostatnú debatu. Je to začarovaný kruh. Profesor nemá kapacitu dať žiakovi všetky informácie tak, aby ho to zaujalo. Žiaka to potom nebaví, lebo je to celé také nudné a stále „o tom istom’’ a celým štúdiom len nejako prepláva. Keď viem, že to funguje vonku inak, mrzí ma, že na Slovensku to tak nie je. 

M: Čo by si odkázal gymnazistom z Partizánskeho?

D: Skúšajte veľa vecí! Choďte si vyskúšať prácu alebo štúdium v zahraničí. Spoznávajte nových a rôznych ľudí, žite pestrý život! Ten pozostáva z veľkých zhlukov náhodných akcií. Nikdy neviete, ktorý človek, udalosť alebo skúsenosť vám ukážu, čo chcete robiť a kým chcete byť.

M: Ďakujem za rozhovor a prajem Ti v Tvojej zaujímavej práci veľa úspechov!

Marek Berčík, 4.A