Sociálno-psychologický výcvik vo Veľkých Uherciach

V živote človeka sú chvíle, na ktoré sa nezabúda. K takýmto momentom určite patrí aj prvý deň v novej škole. Pre niekoho sú to zážitky príjemné, plné očakávania, no možno aj neistoty, otázok: „Budem sa tu cítiť dobre? Zvládnem nároky učiteľov? Ako sa začlením do kolektívu?“ Mnohí študenti prežívajú najmä prvé dni, týždne, mesiace ako stresujúce. Musia si zvyknúť na nových spolužiakov, učiteľov, nové prostredie, iný režim dňa... Veru, prvákom niet čo závidieť. Alebo že by predsa len niečo? Možno na pár dní si aj starší študenti želali vrátiť sa do prvého ročníka, keď ráno stretali usmiatych prvákov pred bránou školy, ako čakajú na autobus do Veľkých Uheriec.

Posledný septembrový týždeň sa tri triedne kolektívy postupne vystriedali na chate vo Veľkých Uherciach, kde boli pre nich pripravené rôzne aktivity. Keďže nám záleží na tom, aby v triedach boli vytvorené kamarátske, dobré vzťahy, naša škola už niekoľko rokov organizuje sociálno-psychologický výcvik pre študentov prvého ročníka štvorročného a šiesteho ročníka osemročného gymnázia. Okrem spoznania spolužiakov, utuženia kolektívu je cieľom aj poodhalenie spôsobov efektívneho učenia. A ako to už na takýchto akciách býva, študenti si odnášajú najmä veľa nezabudnuteľných zážitkov.
Sme radi, že študenti v anonymnom dotazníku prejavili spokojnosť s našou školou a páči sa im u nás. Hoci im pribudlo študijných povinností a musia tráviť viac času nad knihami, uvedomujú si, že naše gymnázium je cestou k dobrej vysokej škole a perspektívnej budúcnosti. Práve záruka kvalitného vzdelania je podľa ich slov odpoveďou na otázku prečo si vybrali našu školu.
Milí študenti, dúfame, že na spoločne strávené chvíle počas výcviku, ale aj počas nasledujúcich rokov budete vždy radi spomínať a želáme vám veľa študijných i osobných úspechov.  

PaedDr. Natália peciarová
Výchovná poradkyňa

Sociálno-psychologický výcvik očami študentov

Monika Minárová, 6.D
V pondelok 23.9.2013 sa pre našu triedu 6.D začal sociálno-psychologický výcvik. Ráno sme sa zišli pred školou v očakávaní príjemných, spoločných zážitkov. Po krátkej ceste do Veľkých Uheriec nás privítala pani Benkovičová zo Súkromnej pedagogicko-psychologickej poradne v Prievidzi. Rýchlo sme sa ubytovali a prešli sme k jednotlivým aktivitám, ktoré boli zamerané na zlepšenie kolektívnych vzťahov a vyššej efektivity učenia. Po dvoch dňoch strávených spoločne sme odchádzali domov s veľmi dobrým pocitom.

Bibiána Grežďová a Nika Šušoliaková, 1.A
Ranný budík nám vyčaril ospalý úsmev na tvári, pretože sme vedeli čo nás čaká. Vedeli sme, že už je tu ten deň, kedy strávime 1 440 minút mimo domova len s novými a staronovými tvárami.
Náš smiech, ktorý sa ozýval na parkovisku možno aj trošku otravoval okoloidúcich, no nikto z nich nebol natoľko odvážny, aby nám pokazil radosť. Prešlo pár minút a z neznáma sa vynoril veľký autobus, ktorý nás transportoval do krajiny bez signálu a wifi. Náš milovaný pán profesor „Stanley" dôkladne spočítal členov posádky a mohli sme vyraziť. Cesta trvala len kratučko a ani sme sa nenazdali a boli sme na mieste. Malým prekvapením pre nás bola správa, že chalani majú svoju chatu a dievčatá svoju, no napokon sme to predýchali. Uvedomili sme si totiž, že aj tak najviac času strávime v spoločenských miestnostiach spolu ako jeden veľký kolektív. Vošli sme do chaty a po úzkom schodišti vyšli na poschodie, kde sa nachádzali naše izby. Počas 10 minútového voľna sme toho moc nestihli a hneď sme museli ísť do jedálne. Tu sa odohrávala väčšina aktivít, ktoré nás mali viac zblížiť. Rozprávali sme sa o našich záľubách, hľadali ľudí zo spoločnými záujmami, alebo sa pokúšali splniť náročné úlohy spoločne, ako kolektív. Všetko sa nám podarilo úspešne dotiahnuť až dokonca, pretože skupina mladých inteligentných gymnazistov ťahajúcich za jeden koniec lana spoločne dokáže naozaj veľa. Večer, keď sa už trošku zotmelo začali sme opekať špekačky, párky či lahodnú slaninku. Oheň nás príjemne hrial aj keď vonku bola zima. Možno len nám nebola zima, pretože naše srdcia hrial pocit šťastia.  Šťastie, ktoré sa rozhrelo vďaka novým priateľstvám, skvelému kolektívu. Nenašiel sa hádam nikto, kto by nemal pocit, že sa poznáme už celé roky a sme ako jedna veľká rodina. Po zasýtení, nastal čas na trampolínu, ping-pong či iné spoločné aktivity. Samozrejme, po večierke nikto nezaspal hneď. Pred spánkom sme všetci určite prebrali aspoň tisíc tém. O to ťažšie bolo ranné vstávanie. Nielen pre nedostatok spánku, ale najmä pre uvedomenie si, že náš pobyt sa blíži ku koncu. No niekde vnútri nás sa našiel úsmev, ktorý rozžiaril tvár. Bolo nám ľúto, že už musíme odísť, no zároveň sme boli šťastní, že sme sa lepšie spoznali.  A navyše, pochopili sme, že je možné prežiť aj bez wifi, či Facebooku, ak máme okolo seba ozajstných kamarátov.

Martina Kováčová, 1.B
Aj naša trieda absolvovala sociálno-psychologický výcvik vo Veľkých Uherciach. Každý  mal iné predstavy, iné očakávania, ale každému z nás sa určite splnilo jedno  prianie – nádherné spoločné zážitky. Nikto určite nezabudne na trampolínu, opekačku, hry, nočný futbal a spievanie pesničiek s našim triednym. To sú  spomienky, ktoré nás budú spájať navždy.


Fotogaléria