Stretnutie s minulosťou

9.9. sme si pripomenuli Deň holokaustu, o ktorom každý z nás už počul. O  zverstvách páchaných na židovskom obyvateľstve počas druhej svetovej vojny sa dočítame v médiách, hovoria nám o nich v škole, ale všetko je to spomenuté len tak okrajovo. Preto sme sa 11.septembra vybrali do Topoľčian,  aby sme sa dozvedeli viac.  Na tamojšom židovskom cintoríne je inštalovaná výstava, ktorá hovorí o živote židovskej komunity v Topoľčanoch pred vojnou, počas nej a aj krátko po jej skončení. Mali sme šťastie, že nás na nej sprevádzali jej autori - pani profesorka Helena Kopecká  spolu s pánom Walterom Friedom.

Výstava bola rozdelená na dve časti. Prvá časť, ktorou nás sprevádzala pani profesorka, hovorila o živote židov v Topoľčanoch. O ich sviatkoch a ich náboženstve, o tom, že neboli všetci bohatí, ako si každý z nás myslí, že vedeli pracovať, že sa vedeli zabávať, ale hlavne, že to boli ľudia rovnakí ako my.  Dozvedeli sme sa mnoho nových poznatkov o ich zvykoch a tradíciách. Zaskočili nás informácie o pogrome, ktorý sa odohral po vojne v Topoľčanoch, o tom ako sa vie aj náš priateľ či spolužiak  zmeniť na nepriateľa.

Druhou časťou nás sprevádzal pán Fried. Človek, ktorý žil v Topoľčanoch, mal tu svoju rodinu, svoje zázemie...  Človek, ktorý prežil holokaust  ako 14-ročný chlapec, stál pred nami teraz ako 86-ročný pán, ktorý bol pripravený podeliť sa s nami o všetky svoje  spomienky. Vďaka jeho rozprávaniu vieme o tom, ako jeho vtedy 18-ročná sestra odišla prvým transportom do Osvienčimu, ako pracoval v nováckom pracovnom tábore, ako sa zachránil, o pogrome, o tom, ako odišiel do Izraela a o mnohých iných udalostiach. Bol to pekný, ale aj smutný deň, bol zaujímavý a netradičný. Nestáva sa často, že sa môžete zhovárať s niekým, kto prežil holokaust.

Všade sa uvádzajú iba čísla! Štatistiky hovoria,  koľko ľudí bolo zavraždených, koľkí prežili, koľkí odišli... My sme však počuli príbeh... Príbeh niekoho, komu sme sa pozerali do očí, videli sme jeho úsmev aj slzy, cítili sme bolesť v jeho spomienkach, a to je omnoho silnejšie ako hocijaká štatistika alebo film. Bol to pre nás okamih, keď sme si uvedomili, že sa musíme stať najprv človekom, aby sme sa potom stali ľuďmi. A pán Fried, je pre nás človek s veľkým srdcom...

Janka Gajdošová, 4.B