Zaľúbený Shakespeare a alžbetínske divadlo

Oscarmi ovenčený film Zaľúbený Shakespeare sa dočkal svojho inscenovania na svetových divadelných doskách. Divadlo A. Bagara v Nitre tiež siahlo po tejto predlohe a my (výber V.D a niekoľkí žiaci z I.B a VI.D) sme boli pri tom. Konkrétne na derniére (je to opak premiéry, teda posledné predstavenie).

Renesančná literatúra, život a dielo Williama Shakespeara, to sú kľúčové témy stredoškolského učiva literatúry v 1. ročníku. A prepojenie učiva s návštevou divadelného predstavenia je priam ideálne. Preto sme sa 20. júna 2019 vybrali spolu s pani Šútorovou a Pálešovou za kultúrou.

V Nitre vládla pravá letná nálada. Na námestí pred divadlom totiž v plnom prúde prebiehal Streetfood festival. DJ hral ako o dušu (niektorí chlapci si s chuťou zadžemovali J ), vôňa najrozmanitejších domácich špecialít šteklila naše chuťové poháriky, nečakaný dážď schladil rozpálené ovzdušie.

Ale vráťme sa k divadlu. Usadení v červených kreslách vo veľkej sále obdivujeme scénu, verne kopírujúcu interiér alžbetínskeho divadla – s tzv. jamou pre chudobu, zastrešenými galériami pre bohatých, s „mólom“, ktoré siahalo do tesnej blízkosti divákov. Živá renesančná hudba navodzuje tú pravú atmosféru a fantasticky dopĺňa spolu s kvalitnými viachlasnými spevmi celé predstavenie.

Do deja nás vťahuje rozprávačka, prinášajúca zaujímavé fakty nielen o Shakespearovi, ale aj o jeho kolegovi - spisovateľovi Marlowovi, o súperiacich divadlách a o celej alžbetínskej dobe. Sme svedkami spisovateľskej krízy hlavného hrdinu, nenaplneného osobného života, intríg, morálneho úpadku celej spoločnosti. Sledujeme, ako prebiehali konkurzy na herecké roly (všetky roly mohli hrať výlučne muži), ako herci skúšali a napokon, ako hrali pred samotnou kráľovnou. Ide o obdobie, kedy sa rodí jedna z najhranejších tragédií veľkého Shakespeara (pôvodne zamýšľaná ako komédia) Romeo a Júlia. William bol v tom čase zaľúbený do bohatej Violy de Lesseps a práve ňou sa nechal inšpirovať pri postave Júlie. Osud im však neprial, pretože rodičia ju chceli vydať, a nakoniec aj vydali, za bohatého lorda. Mohli sme tu vidieť aj ďalšie postavy, ktoré poznáme z tragédie – starostlivú dojku, neoblomných rodičov, namysleného lorda (v tragédii Paris).

Väčšina sme sa zhodli, že predstavenie bolo dosť náročné ako pre hercov (nesmierne veľa textu vo veľkom tempe), tak aj pre divákov (množstvo informácií a dĺžka predstavenia). Ale taktiež kvalitné! Každopádne sme boli nadšení a odchádzali sme z divadla s príjemným zážitkom.

Nina Barániková, V.D