Slovensko
Päť dní plných zábavy, neočakávaných dobrodružstiev a zážitkov s novými priateľmi... Toto všetko a ešte omnoho viac sme mali možnosť prežiť vďaka projektu Comenius – Školské partnerstvá, do ktorého sa minulý školský rok zapojila naša škola – Gymnázium Partizánske.
Cieľom projektu je poskytnutie možnosti spoznaniať štúdium a život v inej krajine, rozvinúť porozumenie pre rozmanitosť európskych kultúr a jazykov a osvojiť si vedomostí a zručnosti v ovládaní anglického jazyka tak potrebných pre osobný rozvoj študenta. Táto akcia si za cieľ stanovuje takisto dosiahnutie dlhodobej spolupráce medzi zapojenými školami, spoznávanie ľudí a vytváranie nových priateľstiev či už medzi žiakmi alebo profesormi.
Celá skupina, ktorú tvorilo 15 študentov Gymnázia v Partizánskom spolu s profesormi, sme sa veľmi tešili na príchod našich budúcich kamarátov zo zahraničia. Prípravy, na ktorých sa podieľalo mnoho študentov, začali vytvorením učebne Comenius výzdobou školy a „uvítacieho songu“.T akisto aj páni profesori sa poriadne potrápili, kým vymysleli program (ktorý bol , ako sa neskôr ukázalo , naozaj zaujímavý). Spočiatku sme boli plní obáv zo správneho uvítania zahraničných študentov a tiež sme si robili starosti, či sa našim hosťom zapáči Slovensko, naša škola a spôsob vyučovania.
Takisto v niektorých hosťovských domácnostiach našich študentov panoval menší chaos. Každá rodina vymýšľala s spisovala nekonečný zoznam potravín a lietala po obchodoch sem a tam s nákupným košíkom plným až po okraj, dúfajúc, že budú mať doma vďačného stravníka s plným bruchom a spokojným úsmevom na tvári.
Konečne sme sa dočkali. Svojich nových spolubývajúcich z Talianska, Grécka, Rumunska, Maďarska a Poľska (študentom z Českej republiky sa bohužiaľ nepodarilo zúčastniť projektu), sme si mali vyzdvihnúť v nedeľu,t.j. 2.5.2013 na parkovisku supermarketu LIDL a v penzióne Salaš o deviatej hodine večer. Spolu prišlo 25 ľudí, každá krajina bola zastúpená dvomi profesormi a dvomi študentmi, výnimku tvorilo len Grécko, z ktorého nás prišli navštíviť až štyria študenti.
Po príchode nastal mierny zmätok, pretože každý bol nedočkavý a chcel si nájsť „ toho svojho“. Prvé zvítania a rozhovory cestou domov prelomili tie najväčšie zábrany a potom sa už mohla začať naozajstná zábava.
Na druhý deň o deviatej hodine ráno našich hostí privítal pán riaditeľ Tibor Csollár s pani zástupkyňou Oľgou Švrčkovou. Nasledovala prehliadka školy, oboznámenie sa s organizáciou výučby na gymnáziu a malé občerstvenie. Reakcie na prostredie budovy a profesorov boli viac než pozitívne, väčšina študentov si obzerala pestré nástenky na chodbách s veľkým záujmom a nadšene sledovala výklady našich profesorov na vybratých vyučovacích hodinách, no poľské študentky povedali, že im naša škola pripomína „špitál“, načo sme sa všetci schuti zasmiali.
Veľmi zábavný bol príchod niektorých žiakov do nových rodín. Študentom z Grécka sa zdalo zvláštne, že pred vstupom dovnútra si treba vyzuť topánky, nestačili sa čudovať keď sme sa im snažili vysvetliť, že pred dovŕšením vekovej hranice 18 rokov na Slovensku alkohol nekúpite, prečo im naše mamy pripravili také bohaté raňajky, prečo sa v aute môže viezť len povolený počet osôb.
Po prehliadke školy nás čakal obed v reštaurácii Clerence a najmä vrelé privítanie naším pánom primátorom Partizánskeho Jozefom Božikom, ktorý všetkých oboznámil s históriou a súčasnosťou nášho mesta..
Nasledujúce dni sme mali dobre postarané o bohatý a zábavný program. Navštívili sme hrad Beckov, Trenčiansky hrad či Bojnický zámok a rovnako nás príjemne prekvapila Prehistorická jaskyňa v Bojniciach, kde sme sa dozvedeli o spôsobe života neandertálca. Prvý večer patril relaxácii v kúpeľoch v Malých Bieliciach. Na večere Handmade Things, ktorý patril šikovným rukám,sme sa pokúsili napodobniť techniku paličkovania a vyrobiť krásne slovenské vzory z nitiek za pomoci pani Kovalíkovej z Chynorian. Ďalej sme vyrábali rámiky na fotografie servítkovou technikou našej spolužiačky Tatiany Vyskočilovej či zaujímavé šperky a prapodivné tvary z Fimo hmoty pod vedením pani učiteľky základnej umeleckej školy Karin Janžovej. Kto mal odvahu, mohol si uháčkovať malé zvieratko, s ktorým mu pomohla pani Reiselová z Rybian. Ako by to vyzeralo, keby sme sa zahraničnej návšteve nepochválili krásnou slovenskou kultúrou? Žiaci 2.D triedy z 8-ročného gymnázia a tanečníci zo súboru Jánošík si pre nás pripravili scénku o národnom hrdinovi Slovenska – Jurajovi Jánošíkovi a nezabudli pritom ani na hrdinov ostatných krajín.
Večer na nás čakal DJ a skvelá diskotéka, na ktorej sme sa všetci do sýtosti vytancovali, dokonca nám v hlavách skrsol nápad zatancovať si Harlem Shake.
Vo štvrtok ráno sme sa stretli v kine, kde hostí čakala vedomostná súťaž o krajinách, ktoré sa tento rok zúčastnili projektu. Najmä rumunské( ale tak isto aj slovenské) študentky sa nedali zahanbiť. Medzi jednotlivými kolami vystúpili žiaci nášho gymnázia so zaujímavým programom, v ktorom každá scénka, tanec či spev charakterizovali určitú krajinu .Videli sme, vypočuli si rumunskú ľudovú pieseň, Chopinovu klavírnu skladbu, áriu od Mozarta v taliančine, grécke bájky, známu pieseň Klid, mír a pokora, uhorské tance v husľovom prevedení. Kultúrny program sa skončil v štýle modernej hudby. Celé kultúrno-súťažné dopoludnie viedla v anglickom jazyku študentka Anna šútorová.
Popoludnie a večer patrili trénovaniu anglického jazyka, grilovaniu klobások slaninky a vareniu gulášu pod odborným dohľadom pána profesora Lišku a pani profesorky Vyskočilovej.
Štyri dni ubehli ako voda, až nastal posledný – rozlúčkový deň. Keďže nám počasie veľmi neprialo, strávili sme ho meraním si síl v športovom zápolení. Na rad prišli futbalové, florbalové a volejbalové medzinárodné zápasy .Pospomínali sme na uplynulý týždeň a vymenili si údaje, aby sme aj naďalej mohli s novými priateľmi ostať v kontakte. Po spoločnom obede, odovzdaní certifikátov a typicky slovenských darčekov nasledovalo záverečné poďakovanie, patriace tak zahraničným, ako aj našim študentom a profesorom. Veľké poďakovanie od pána riaditeľa sa dostalo pani profesorke Zuzane Poluchovej, ktorá viedla našich študentov v projekte Comenius od samého začiatku. Poďakovanie patrilo aj ďalším pani profesorkám: Natálii Peciarovej, Daniele Reiselovej, Ivane šútorovej, Oľge švrčkove, pánovi profesorovi Michalovi Hullovi, ktorých pomoc v projekte bola neoceniteľná. Vždy ochotne pomocnú ruku podali aj kolegovia fyzikári a informatici.
V deň odchodu t.j. v sobotu 8.5. 2013, v raňajších hodinách našich zverencov už čakal odvoz domov. Posledné chvíle spolu sme strávili lúčením, ktoré nemalo konca – kraja a v kútikoch duší sme dúfali, že sa s nimi nevidíme naposledy. Pri odchode autobusu padlo aj zopár slzičiek od dojatia. Nečudo, veď na túto krásnu akciu budeme spomínať ešte veľmi - veľmi dlho.