Taliansko

V poradí treťou hosťujúcou krajinou projektu Comenius “Natural Beauties of European Countries (Prírodné krásy európskych krajín)“ sa  počas tretieho májového týždňa stalo Taliansko, známe ako krajina, kde vládne pizza, víno a futbal. Keďže aj Gymnázium v Partizánskom je už rok aktívne zapojené do tohto projektu, sa dve študentky druhého ročníka štvorročného gymnázia Natália a Miroslava spolu v doprovode pani prosfesorky Poluchovej a pána profesora Hullu vybrali na cestu zameranú na spoznávanie novej kultúry, nových zahraničných priateľov a samozrejme s cieľom zdokonalenia sa v praktickom využití anglického jazyka.

Deň prvý: Všetky cesty vedú do Ríma
Po nekonečnom balení sa a sledovaní stavu počasia v Taliansku konečne nadišiel deň, kedy sa naša cesta začala. V skorých ranných hodinách sme vyrazili autom z Partizánskeho na letisko v Budapešti. Trojhodinová cesta ubehla rýchlosťou svetla a my sme už netrpezlivo čakali na ohlásenie nášho letu. Na  tvárach profesorov bolo vidno pocit úľavy po pristátí na letisku v Ríme. Picolo káva v letiskovej kaviarni nám svojou veľkosťou vyčarila úsmev na unavených tvárach. Čoskoro nás čakal ďaľší let z Ríma na letisko Lamenzia Terme v južnej časti Talianska. Po hladkom pristátí sme si vzali svoje batožiny a presunuli sme sa z letiskovej haly do autobusu, kde sme spolu s poľskými comenius-partnermi čakali na tých českých. V neskorých večerných hodinách sme dorazili do cieľa – Vibo Valentia. V hoteli na nás čakali rodiny, u ktorých sme strávili nasledujúci týždeň. Po dlhom dni prišla talianska večera v rodinách vhod. Pizza? Nie, bola to pasta. S rodinou sme prehovorili pár slov, zoznámili sa navzájom, a potom nasledoval vytúžený spánok.

Deň druhý: Ako sa to voláš?
Prvý oficiálny deň strávený v Taliansku, časti Calabria, sme začali uvítacím ceremoniálom v škole našich talianskych priateľov. Prehliadka módnych návrhov študentov, privítanie riaditeľkou školy a malá prehliadka školy nás delili od spoločného obeda v škole. Už bude tá pizza? Nie, znovu pasta. Po prekvapivom obednom menu nás čakala drobná prehliadka okolia. Staroveká zóna, Norman Castle, St. Leoluca´s Church a hlavné námestie. Také menšie tour po meste. Okúzlení krásnymi výhľadmi a stavbami, ale aj zaskočení mierou znečistenia mesta, sme sa večer vrátili späť do rodín. Večera, konverzácia, spracovanie množstva mien a informácii a znovu nastal čas konečne zavrieť ústa a spať.

Deň tretí: A víťazom sa stáva ...
Sladké raňajky, cesta do školy a presun na školské ihrisko. Športový deň alebo skôr doobedie. V duchu olympijských hier sme zahájili menšiu súťaž, ktorú sme odštartovali národnými hymnami. Všetci zástupcovia jednotlivých krajín ako Taliansko, Rumunsko, Poľsko, Česko, Grécko, Turecko, Maďarsko a v neposlednom rade aj Slovensko, zaspievali svoje hymny s hrdosťou na svoj pôvod a hry sa mohli začať. Spolu 18 študentov bolo rozdelených do troch tímov červeného, bieleho a zeleného (symbolizujú farby na talianskej vlajke) losovaním. Po nervy drásajúcich súbojoch medzi tímami bol víťaz viac menej istý. No rozhodujúce bolo preťahovanie lanom. Biely tím s prehľadom porazil zvyšné dva. No skutočným zámerom týchto hier nebolo zmeranie síl v rôznych súťažiach ale zblíženie sa so zahraničnými študentami a objavenie tímového ducha. Svojím spôsobom sme boli všetci víťazmi. Po vynaložení takého množstva energie sme poriadne vyhladli. Dnes nás síce stále nečakala pizza, ale už to nebola ani pasta. Typický taliansky obed v talianskej reštaurácii. Morské potvory ako predjedlo, a potom ryba so zemiakmi. Dezert (zmrzlina) nás takisto neobišiel. Poobedie sme strávili v blízkom meste Pizzo, preslávené svojou zmrzlinou - tartufo.

Obohatení o množstvo úsmevných zážitkov, nových priateľov sme sa vrátili späť k rodinám. Večer strávený v kruhu talianskej rodiny bol veľmi zaujímavý. Temperament je slovo, ktorým sa dá zhrnúť charakter Talianov. Na ich opis nestačia obyčajné prídavné mená: sú priateľský, spontánni, dobrosrdeční, milí, atď. Ich spôsob života je pre nás zväčša chaotický, no z ich strany usporiadaný. Keď niekto nevie po taliansky a je svedkom ich rozhovoru, chvíľu si myslí, že sa hádajú a chvíľu sú na seba milí.

Deň štvrtý: Kde je tá talianska pizza?
Ďaľší deň sme strávili v jednej z častí oblasti Calabrie, v meste Reggio. Na programe bola naplánovaná malá pehliadka mestských pamiatok a v poobedných hodinách sme zablúdili do reštaurácie, v ktorej nás čakal obed typický pre túto oblasť. Najedení a plní energie sme poobede zašli na pláž nachytať bronz. Niektorí otužilci sa rozhodli vyskúšať májové more. Ku koncu nášho pobytu v tomto meste sme navštívili turistickú zónu plnú obchodíkov so suvenírmi. Do rodín sme sa večer nevracali s prázdnymi rukami, ale každý si doniesol nejakú drobnosť na pamiatku. Plní očakávania na piatkový deň sme zaspávali s úsmevmi na tvári.

Deň piaty: Hurá na pláž!
Tropea. Miestom pre náš piaty ďeň sa stal jedna z najznámejších južných turistických oblastí Talianska. Doobeda sme sa však zastavili v Capo Vaticano, čo je mys v Kalábrii využívaný aj na kúpanie. Nachádza sa neďaleko historického mesta Tropea. Toto miesto bolo obklopené rozmanitou zeleňou, poskytlo nám výhľad až na Sicíliu. Dozvedeli sme sa, že pláže Capa Vaticana boli vyhlásené za najčistejšie v celej Európe. Po tradičnom obede sme sa presunuli do historickej časti Tropea. Prechádzka starodávnymi uličkami plná obchodíkov s  malými suvenírmi bola vystriedaná pobytom na pláži a opäť, tí odvážnejší si aj zaplávali. Večer po návrate do mesta Vibo Valentia sme sa všetci, aj keď unavení, tešili na rozlúčkový večierok. Čakali nás tam švédske stoly s talianskym jedlom obklopené medzinárodnou skupinou ľudí hovoriacou spoločným dorozumievacím jazykom. Úžasný moment. Samozrejme torta, zmrzlina, tanec, hudba a zábava nesmeli chýbať. Opäť nastal čas vrátenia sa do rodín a vychutnania si zaslúženého spánku.

Deň šiesty: Stále plávať, stále plávať, stále plávať
Ani sme sa nenazdali a náš pobyt v Taliansku sa blížil ku koncu. Ubehlo pár dní od toho, čo sme sa v škole vítali a dnes sme sa lúčili. No stále sme mali pred sebou deň, ktorý sme chceli využiť naplno. Po rozlúčkovom doobedí nasledoval obed v reštaurácii. Z bohatého výberu pohľad väčšiny z nás upútala pizza. Slovo, ktoré pozná každý. Konečne sme ochutnali tradičnú taliansku pizzu. A úprimne, nie je až také božská, ako sa hovorí. Poobedie posledného dňa sme strávili na pláži. Náš výlet sa začínal podobať na letnú dovolenku. Posledé chvíle sme si užívali plnými dúškami. Posledný večer s hosťujúcou rodinou a náš odchod za blížil neuveriteľne rýchlo.

Deň siedmy: Arrivederci Italia !
Naozaj to ubeho tak rýchlo? Bola nedeľa a my sme sa museli rozlúčiť. Tento týždeň v nás zanechal  množstvo dojmov, zážitkov, skúseností. Ľudia rôznych národností, ktorých už tak ľahko neuvidíme, v nás zanechali veľa úsmevných momentov, na ktoré sa tak ľahko nezabúda. Celé to bola úžasná skúsenosť, ktorá nestretne každého. Kvantum nových priateľov, s ktorými sme dnes v kontakte cez internet, sa muselo rozlúčiť a vrátiť sa do svojich rodných zemí.
Záver tejto  skúsenosti by som zhodnotila veľmi pozitívne. Aj keď bolo Taliansko dokonalé, Slovensko je stará dobrá klasika.

Miroslava Dunárová (2.A)